Pracovné lekárstvo

K základným úlohám klinického pracovného lekárstva a klinickej toxikológie patrí komplexná diagnostika, liečba a posudzovanie ochorení, ktoré vznikajú v súvislosti s nepriaznivými, zdraviu škodlivými faktormi práce a pracovným prostredím. S tým súvisí aj hlásenie chorôb z povolania a ohrození chorobou z povolania. Ako choroba z povolania sú klasifikované ochorenia, ktoré vznikli v príčinnej súvislosti s prácou, ak vznikli za podmienok uvedených v predpisoch o sociálnom poistení. Akútna a chronická forma choroby z povolania sa definuje v súlade s metodológiou Eurostatu. Akútnou formou choroby z povolania je choroba z povolania: – ktorej klinické prejavy netrvali dlhšie ako jeden rok, – bola priznaná počas daného roka (referenčný rok) prvýkrát a pre ktorú bolo postihnutému navrhnuté odškodnenie za bolesť spôsobenú poškodením na zdraví, jej liečením alebo odstraňovaním jej následkov, – pre ktorú v danom roku nebola vystavená práceneschopnosť alebo neschopnosť vykonávať zárobkovú činnosť presahujúca 12 mesiacov. Za chronickú formu sa považuje choroba z povolania: – pri ktorej bola na základe trvalej funkčnej zdravotnej poruchy (v trvaní viac ako jeden rok vrátane akútnej fázy choroby) priznaná trvalá neschopnosť vykonávať práce, ktoré danú chorobu vyvolali, alebo ktoré by mohli viesť k jej zhoršeniu, – pre ktorú bol postihnutému vystavený návrh na odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia pre chorobu z povolania. Ohrozenie chorobou z povolania je definované prítomnosťou niektorých klinických alebo laboratórnych znakov choroby z povolania, ktoré ešte nespĺňajú klinické kritériá na stanovenie diagnózy choroby z povolania. Choroba z povolania je choroba uznaná príslušným zdravotníckym zariadením, ktorá je zaradená do Zoznamu chorôb z povolania v SR uvedeného v prílohe č. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ak vznikla za podmienok uvedených v tejto prílohe zamestnancovi pri plnení pracovných alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením týchto úloh. Na výskyte chorôb z povolania sa podieľa široké spektrum rizikových faktorov pracovného prostredia, pôsobenie chemických, fyzikálnych, biologických, psychosociálnych faktorov, napr. hluk, prach, vibrácie, karcinogénne a mutagénne látky, alergény, infekčné agens. K najčastejším ochoreniam v súvislosti s prácou v posledných desaťročiach hlásených v SR patria profesionálne ochorenia podporno-pohybového, cievneho a nervového systému zamestnancov vystavených pri práci dlhodobému, nadmernému, jednostrannému zaťaženiu horných končatín a škodlivému vplyvu vibrácií a porucha sluchu z hluku. Prof. MUDr. Ľubomír Legáth, PhD., profesor verejného zdravotníctva, vysokoškolský učiteľ a prednosta Kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie Lekárskej fakulty UPJŠ a Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach. Je absolventom 3. Lékařské fakulty Univerzity Karlovy, kde pracoval v rokoch 1984–1994 ako vedecký pracovník a sekundárny lekár Fakultní nemocnice Královské Vinohrady. V rámci pe dagogickej činnosti pôsobí ako garant pre výučbu Internej medicíny v študijnom programe Zubné lekárstvo a je spolugarantom bakalárskeho štúdia Verejné zdravotníctvo. Od roku 2006 bol garantom špecializačného študijného programu pre špecializačný odbor pracovné lekárstvo a od roku 2018 garantuje špecializačný študijný program pre špecializačný odbor všeobecné lekárstvo. Je garantom pre pracovnú zdravotnú činnosť Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach. Pracoval ako člen znaleckého ústavu, neskôr bol menovaný za súdneho znalca v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvia vnútorné lekárstvo a pracovné lekárstvo. Má atestácie z interního lékařství, hygieny práce a pracovného lekárstva, funkčnej diagnostiky, pneumológie a ftizeológie, všeobecného lekárstva a zdravotníckeho ma nažmentu a financovania. Dlhé roky pôsobil ako krajský odborník, od roku 2007 pracuje ako hlavný odborník Ministerstva zdravotníctva SR pre odbor klinické pracovné lekárstvo a klinickú toxikológiu. V súčasnosti pôsobí ako podpredseda Celoslovenskej komisie na posudzovanie chorôb z povolania pri MZ SR a je tiež predsedom Regionálnej komisie pri Univerzitnej nemocnici L. Pasteura. Je predsedom pracovnej skupiny MZ SR pre vypracovanie štandardných diagnostických a terapeutických postupov v odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia a členom akreditačnej komisie MZ SR pre ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov. Aktívne sa venuje vedeckovýskumnej práci, bol riešiteľom výskumných projektov na Slovensku i v zahraničí. Je autorom a spoluautorom viacerých monografií, odborných článkov v domácich a zahraničných časopisoch (prehľad publikačnej činnosti je uvedený v EPC UPJŠ Košice). Je dlhoročným členom výboru Spoločnosti pracovného lekárstva Slovenskej lekárskej spoločnosti, členom Slovenskej internistickej spoločnosti a členom toxikologickej sekcie Farmakologickej spoločnosti. Pracoval ako aktívny člen International Society for Aerosol in Medicine a predseda Československej spoločnosti pre Aerosóly v medicíne, bol taktiež členom Work and Environmental Initiative a New York Academy of Sciences. Bol prezidentom, predsedom a členom vedeckých a organizačných výborov Medzinárodných kongresov a konferencií zaoberajúcich sa problematikou pracovného lekárstva. Za vedeckovýskumnú a publikačnú činnosť bol opakovane ocenený cenou za najlepšie publikácie SPL SLS, striebornou medailou SLS, bronzovou medailou LF UPJŠ a čestnou medailou prof. MUDr. Teisingera Společnosti pracovního lékařství České lékařské společnosti J. E. Purkyně za zásluhy o rozvoj pracovního lékařství. Prof. MUDr. Janka Buchancová, CSc., profesorka internej medicíny, vysokoškolská učiteľka na JLF UK v Martine so zameraním na problematiku klinického pracovného lekárstva a toxikológie. Bola dlhoročnou členkou výboru, v rokoch 1998–2003 aj predsedníčkou Slovenskej spoločnosti pracovného lekárstva SLS. V rokoch 1980–2008 bola vedúcou Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie na JLF UK a MFN Martin. Od mája 2008 dodnes pracuje na Ústave verejného zdravotníctva JLF UK Martin a od r. 2014 je aj garantom Univerzity 3. veku pri JLF Martin UK Bratislava. Má štyri atestácie: z internej medicíny, chorôb z povolania, zo všeobecného lekárstva a z klinického pracovného lekárstva a toxikológie. Dlhoročne bola podpredsedníčkou Slovenskej odborovej komisie pre udeľovanie hodností CSc. a PhD. v odbore vnútorného lekárstva a garantom PhD. štúdia pre toxikológiu pri MŠ SR. Viac ako 15 rokov sa venovala organizovaniu PGŠ pre lekárov v odbore všeobecné lekárstvo a pracovné lekárstvo a toxikológia, doteraz je členkou postgraduálnych skúšobných komisií v študijnom odbore pracovné lekárstvo. Zaviedla a zabezpečovala program I.–VIII. Martinských dní pracovného lekárstva s medzi národnou účasťou. Dlhoročne bola súdnou znalkyňou pre pracovné lekárstvo. Od r. 2008 doteraz je garantom Pracovnej zdravotnej služby v ŽILPO, s.r.o. v Žiline. Je členkou redakčnej rady časopisu Pracovní lékařství. Stále sa aktívne venuje vedeckovýskumnej práci v odboroch pracovné lekárstvo a verejné zdravotníctvo s dôrazom na medziodborovú a zahraničnú spoluprácu, hlavne s ČR. Prehľad publikačnej činnosti je evidovaný v EVIPUB UK Bratislava. Bola prvou autorkou a hlavnou zostavovateľkou prvej slovenskej pre- a postgraduálnej učebnice Pracovné lekárstvo a toxikológia (2004). Medzi najvýznamnejšie ocenenia patria: čestné členstvo Slovenskej Spoločnosti pracovného lekárstva, Zlatá medaila SLS, Adasek Adward USA, Zlatá medaila prof. MUDr. Teisingera za zásluhy o rozvoj pracovního lékařství, Ceny a Prémie Literárneho fondu.