Vojna Windsorovcov

Odchod princa Harryho a vojvodkyne Meghan z kráľovskej rodiny, posun monarchie do éry sociálnych médií a podpora národov Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska počas pandémie covidu-19 zamestnávali kráľovnú Alžbetu II. v posledných rokoch jej života. Keď mladá panovníčka v roku 1952 nastúpila na trón, netušila, že v čase, keď dosiahne svoju poslednú kapitolu, bude riadiť nielen nestálu monarchiu, ale aj kráľovskú rodinu, ktorá bude čeliť množstvu škandálov, intríg a zrád. Nespútaný život Alžbetinej sestry princeznej Margaret, dlhoročná nevera jej ženatého syna princa Charlesa, pranie špinavej bielizne na verejnosti jej nevestou princeznou Dianou a jej smrť či prípad jej syna princa Andrewa a neplnoletého amerického dievčaťa, ktoré mu dohodil odsúdený pedofil Jeffrey Epstein, sú len niekoľkými príkladmi problémov, ktoré sa na hlavu monarchie počas jej 70-ročnej vlády zosypali. Kniha Vojna Windsorovcov, ktorú napísala britská novinárka a spisovateľka Tina Brown, sa v dvadsiatich piatich kapitolách venuje členom kráľovskej rodiny a udalostiam, ktoré formovali vzťah verejnosti k monarchii. Tina Brown pozoruje britskú monarchiu už tri desaťročia a jej rozsiahle svedectvo je plné silných odhalení, novo zverejnených detailov a bystrých postrehov získaných vďaka kontaktom s osobami zasvätenými do kráľovských záležitostí. Štýlová, vtipná a erudovaná kniha Vojna Windsorovcov nenávratne zmení spôsob, akým budete vnímať a chápať kráľovskú rodinu. Ukážka: Bez ohľadu na Dianine podozrenia je pravdepodobné, že Charles sa vrátil do Camillinej postele až tesne po narodení princa Harryho v septembri 1984. Bolo to o dva roky skôr, ako priznal, ale neskôr, ako si Diana myslela. Väčšina indícií nasvedčuje tomu, že dodržal tradíciu cudzoložstva vo vyšších kruhoch a kým neskončil s plodením, dal si pauzu. Keď splnil svoju kráľovskú povinnosť – dedič a náhradník –, zhasol svetlo. „Niečo sa udialo v jeho hlave,“ zverila sa Diana lady Colin Campbellovej v súvislosti s jeho vtedajším správaním. („Bože, je to chlapec… A dokonca má ryšavé vlasy!“ zvolal, keď prvýkrát uvidel malého Harryho. Chcel a očakával dievčatko.) Princezná Margaret Hesenská to videla takto: „Jedného dňa mal toho dosť. Bolo to také jednoduché. Jedného dňa – toho, ktorý ani ona [Diana], ani nikto iný nedokáže identifikovať – ho zatlačila za neviditeľnú čiaru. Vtedy si to neuvedomil, ale ona ho zahnala až za hranicu únosnosti. Potom sa utiahol do seba.“ Celý život Charlesove potreby uspokojovali iní. Dianine potreby boli také neuspokojiteľné, že nemal ani schopnosť, ani chuť pokúsiť sa na ne reagovať. Podľa jeho starých priateľov ho princezná z Walesu zmenila na nervóznu trosku. Stiahol sa do svojej záhrady v Highgrove, Diana ho tam nasledovala a vyčítala mu jeho bezcitné správanie. Boli to naozaj princove city ku Camille, pýtali sa jeho priatelia, čo z jeho manželky urobili podľa nich „nezvládnuteľnú xantipu“? Alebo bola Diana labilná vždy? Bývalí zamestnanci tvrdia, že Diana nebola vždy ticho vzlykajúcou obeťou z Mortonovho príbehu, ale rozmaznanou celebritnou princeznou, ktorá si v čase vysokej nezamestnanosti arogantne prenajala červený mercedes za 130 000 dolárov a stala sa pravdepodobne jedinou kráľovskou osobou, ktorá jazdila na zahraničnom aute. Alebo keď sa chlapci vrátili z internátnej školy, zlomyseľne ich držala ďaleko od svojho manžela. Požiadala, aby im doniesli večeru na poschodie na podnose, zatiaľ čo osamotený Charles na nich čakal pri stole. Princezná sa k personálu správal raz tak a raz onak, tak vrtošivo, že nemali ani potuchy, ako jej vyhovieť. Charlesov priateľ z póla Ronnie Driver si spomína na jednu víkendovú scénu, keď princ odišiel zajazdiť si na Beaufort Hunt – a, samozrejme, s Camillou, ktorá tam chodievala v priliehavých bielych jazdeckých nohaviciach a lesklých čiernych čižmách v štýle dominy. „Diana zbadala, ako sa Charles chce vytratiť, hoci sľúbil, že strávi deň s ňou a Williamom… a začala kričať… obvinila ho, že je sebec, bastard, a pridala zopár slov na štyri písmená.“ Princovo okolie tvrdilo, že princezná z Walesu by urobila múdrejšie, keby sa sama venovala lovu. Alebo záhradníčeniu. Alebo by ovládla, a nie vyhnala jeho staré priateľky – takáto taktika je však jednoduchšia, keď si priznáte, že žijete v dohodnutom manželstve, a nie keď si naivne myslíte, že ste vo zväzku z lásky. Pri takej surovej bolesti však ide ľstivosť bokom. Camilla bola pevne presvedčená o tom, že Diana bola citovo narušená. Keď sa Dianin strýko lord Fermoy po boji s depresiami v roku 1984 zastrelil, v gloucestershirských kruhoch sa častejšie hovorilo o „pokazenej krvi“. Sesternica kráľovnej lady Kennardová v oficiálne schválenom dokumente BBC priznala: „Kráľovná, ani nikto iný, by nikdy celkom nepochopila, čo bola princezná Diana zač. Bolo ťažké rozpoznať, ako veľmi ju poškodilo prostredie a jej detstvo.“ O Diane sa šíril jeden krutý vtip o tom, že princezná, podobne ako väčšina dobytka na Britských ostrovoch v tom čase, trpela chorobou šialených kráv. Obavy z toho, ako veľmi bola Charlesova povesť rozbitá Dianinou manipuláciou s tlačou, v Camille vzbudili pocit, že je jeho jedinou obhajkyňou. Andrew ju nepotreboval, ale Charles áno. Záchrana trpiaceho princa sa teraz stala jej poslaním. Konečne sa od Andrewa odpútala a naplno sa venovala Charlesovi. Neexistuje iné vysvetlenie, prečo by inak Camilla dokázala znášať neustále ponižovanie, ktoré sa na ňu valilo v polovici 90. rokov, keď sa zdalo, že ňou opovrhuje celý národ. Jej stálosť aj v nepriazni osudu si získala body u všetkých jeho priateľov. „Camilla bola absolútne pevná a neochvejná. Nikdy sa nepokúšala brániť sa a ani nepodľahla pokušeniu uviesť veci na pravú mieru,“ povedal jej starý sussexský sused William Shawcross. „Myslím si, že to bola jedna z jej veľkých predností, a za tú dôstojnosť si vyslúžila veľa tichej chvály. Ľudia hovorili: ‚Bože môj, ona to tak pokojne znáša,‘ a mali pravdu.“ Keď sa jej manželstvo rozpadlo, s Charlesom sa na seba čoraz viac upínali. II V januári 1993, sedem mesiacov po vydaní knihy Andrewa Mortona, nahrávka Camillagate pripravila oboch milencov o akékoľvek krytie. Následník trónu sa po prvý raz nemal kam skryť. Nevyvrátiteľnosť dôkazov rozbila všetky vrstvy zahmlievania, ktoré používala vyššia trieda, a všetky zvyšky dôstojnosti pri popieraní pravdy. „Hra, set, zápas,“ zvolala Diana triumfálne na svojho osobného strážcu Kena Wharfa, keď v ruke zvierala výtlačok Mirroru s prepisom. Pre Camillu to sedem mesiacov po Mortonovi znamenalo desaťnásobné poníženie. Brutálne odhalenie ukončilo akúkoľvek zahmlenú mystiku obklopujúcu postavenie „kráľovskej milenky“ a zredukovalo ho na niečo, čo znelo zakríknuto a úboho a vyslúžilo si posmech celého sveta: CAMILLA: Si nechutne dobrý v tom, ako vieš opatrne postupovať. CHARLES: Prestaň! Chcem opatrne postupovať s tebou, po tebe, zhora nadol a dnu a von. CAMILLA: Och! CHARLES: Konkrétne dnu a von. CAMILLA: To je presne to, čo teraz potrebujem… CHARLES: Budem žiť v tvojich nohaviciach či kde. Mal by som to oveľa jednoduchšie! CAMILLA: Na čo sa zmeníš, na nohavičky? CHARLES: Alebo, nedajbože, na Tampax. No, to by bolo „fakt“ super… Vtipy o Tampaxoch spestrili každý zábavný program. Karikatúry zobrazovali Charlesa, ako nadáva svojim sadeniciam. V Taliansku mu hovorili princ Tampacchino. Camilla Parkerová Bowlesová sa zmenila na verejne známu osobnosť, ktorú prenasledovala tlač. Utiahla sa do Middlewick Housu a zdvihla padací most. Nikdy sa necítila osamotenejšie. Stretnúť sa s Charlesom bolo takmer nemožné, keďže ju dôsledne sledovali. Bála sa mu aj zavolať pre prípad, že by ich telefóny boli napichnuté. Bez toho, aby Camilla uviedla dôvod svojej dvanásť mesiacov trvajúcej izolácie purdah, o dvadsaťštyri rokov neskôr v roku 2017 Geordiemu Greigovi povedala: Nemohla som ísť naozaj nikam. Ale deti prichádzali a odchádzali ako zvyčajne – jednoducho sa s tým vyrovnali – rovnako ako aj skvelí priatelia. Čas som si krátila tým, že som veľa čítala. Pomyslela som si, že keď už tu trčím, mohla by som robiť aj niečo pozitívne, napríklad prečítať všetky knihy, ktoré som chcela, alebo, že sa skúsim naučiť maľovať – hoci to nemalo veľký úspech! Po určitom čase život akosi pokračoval.